S čím sa môžeme pri opatrovaní stretnúť
|
Prečo je potrebné vyhýbať sa dlhodobému režimu na lôžku? |
|
|
|
|
Strata pohyblivosti je stav, pri ktorom človek v dôsledku svojej choroby nie je schopný pohybovať sa ako i samostatne sa o seba starať. To znamená, že je pripútaný na lôžko, alebo invalidný vozík.
Najčastejšou príčinou straty mobility sú:
- zlomeniny kostí
- ochorenia kĺbov
- ochrnutie
- Parkinsonova choroba
- srdcové ochorenie
- poruchy zrakového vnímania
- ťažká depresia, demencia
- strach z bolesti a pádu
- závraty, poruchy rovnováhy
- akútne ochorenia a zmeny vyvolané vedľajším účinkom liekov.
Strata mobility je často prvotnou príčinou fyzického ochorenia, ku ktorému sa pridávajú depresie.
Už v dôsledku krátkodobého pobytu človeka na lôžku (3-4 dni) sa znižuje jeho svalová sila a zvyšuje sa stuhnutosť kĺbov, zhoršuje sa rovnováha, pozorujeme zníženie tepnového tlaku pri prechode z polohy ležmo do polohy v stoji, zosilňujú sa zápchy. Nedostatok starostlivosti o chorého na lôžku môže viesť k tvorbe preležanín. Rýchlo nastávajú i zmeny metabolizmu, ktoré majú na organizmus škodlivý vplyv: zvyšuje sa obsah glukózy v krvi, je narušená rovnováha dusíka a vápnika a organizmus reaguje stále citlivejšie na vedľajšie účinky liekov. Rýchlosť rednutia kostného tkaniva je trikrát vyššia. U chorých na lôžku sa na dýchanie podieľajú rôzne časti pľúc rozlične. V ležiacej polohe je sťažené vyprázdňovanie močového mechúra, čo je rýchlou príčinou infekcií močových ciest. Tie potom prispievajú k rozvoju inkontinencie. Inkontinencia je častou príčinou umiestnenia pacientov v pokročilom veku do domova dôchodcov.
Veľké riziko predstavuje aj tvorba krvných zrazenín alebo trombov (z veľkej časti v žilách dolných končatín). V prípade uvoľnenia trombov, ktoré sa pohybujú s tokom krvi, sa môže upchať priechod pľúcnych tepien, a spôsobiť vážny stav, alebo dokonca smrť chorého.
Strata hybnosti je ťažký nápor na ľudskú psychiku. Chorý na lôžku stráca svoju samostatnosť. Jeho závislosť na cudzej pomoci je príčinou vzniku depresie a pocitu vlastnej viny na tom, že sa stáva pre druhého príťažou. Pri príznaku demencie sa môže stav chorého prudko zhoršiť. Izolácia, nedostatok nových zážitkov a dojmov, obmedzenie fyzickej aktivity prehlbujú poruchy pamäti a oslabujú schopnosť rozhodovať sa. Môže byť narušený bežný denný rytmus - vo dne, keď nikto nie je doma, pacient spí, a preto nemôže spať v noci. Tým sa, najmä v pokročilom veku, stane pacientom na lôžku, a dostáva sa tak do začarovaného kruhu, z ktorého je ťažké vybŕdnu.
Pobyt na lôžku v priebehu jedného týždňa už môže naznačovať, že človek sa nemôže alebo nechce začať znova hýbať.
Režim na lôžku vôbec neznamená, že sa chorý absolútne nemôže hýbať. Naopak, už od prvých dní je potrebné začať cvičiť gymnastiku, ak je toho pacient schopný.
Účelom gymnastiky je zachovanie pohyblivosti kĺbov a sily svalov. Je potrebné precvičiť všetky kĺby. Ak toho chorý nie je schopný sám, pomáha mu ošetrovateľ. Ak choroba zasiahla nohy, potom je potrebné trénovať so špeciálne starostlivosťou svaly rúk, pretože chorý bude potrebovať pri používaní pomocných prostriedkov silné ruky. Gymnastika musí určite obsahovať dychové cvičenia - hlboký nádych a výdych prispievajú k "prevetraniu" tých častí pľúc, ktoré nie sú zapojené pri dýchaní, keď je chorý v polohe ležmo.
Najlepšie je, keď vás lekár - fyzioterapeut, alebo rehabilitačná sestra naučia gymnastické cviky a neskôr kontrolujú cvičenie.
|
|
|
Čo robiť, keď chorý trpí poruchami spánku? |
|
|
|
|
Spolu so starnutím organizmu sú stále početnejšie aj poruchy spánku. Ich príčiny môžu súvisieť s normálnymi fyziologickými zmenami (prvotné poruchy spánku) alebo chorobami. Výskumy ukazujú, že starší ľudia zaspávajú horšie ako mladí. Keď sa v noci prebúdzajú, čoraz častejšie sa uchyľujú k užívaniu uspávacích prostriedkov. Normálny rytmus spánku a bdenia sa posúva, vo dne sa cítia príliš unavení a ráno sa prebúdzajú príliš skoro. Spánok často narúšajú choroby, ktoré spôsobujú bolesť, alebo nevoľnosť. Tento stav môže byť podmienený chorobami tráviaceho traktu, dýchacích ciest, srdca a nervovej sústavy. Choroby sprevádzané bolesťami, ako artritída a rakovina, bránia spánku, ak bolesť nie je zmierňovaná utišujúcimi prostriedkami. Rovnako rozšírenou príčinou poruchy spánku u starších ľudí sú zmeny psychiky. Najviac spánku bránia depresie, ktoré spôsobujú nielen problémy so zaspávaním, ale aj skoré prebúdzanie.
Výskumy ukázali tesnú spojitosť medzi spánkom a depresiou. Poruchy spánku a časté nočné budenie môžu byť vyvolané aj pocitom nepokoja. Okrem toho krátkodobé poruchy spánku u starších ľudí môžu súvisieť so zmenou prostredia, pretože s vekom organizmus stráca schopnosť prispôsobivosti (prekáža hluk, iná teplota v miestnosti, atd.). Veľmi často sú poruchy spánku spojené s užívaním liekov.
Odporúčanie
- Stanovte opatrovanému režim ukladania sa k spánku a prebúdzania.
- Pred uložením k spánku mu nájdite ukľudňujúci činnosť (nech si počúvne rádio, vykladá pasians, prečíta nenáročnú literatúru).
- Vymyslite mu v dennom programe aktívne povinnosti a jednoduché úlohy.
- Vylúčte, alebo znížte spotrebu potravín obsahujúcich kofeín, alkohol a nikotín.
- Dbajte na to, aby ošetrovaný používal posteľ len k spánku (ak nejde o ležiaceho pacienta).
- Postarajte sa o bezpečné a príjemné osvetlenie, vhodnú teplotu, ticho a kľud.
- Vyskúšajte techniku uvoľnenia.
- Ak ošetrovaný nezaspí počas 10-15 minút, je lepšie vstať a začať robiť niečo upokojujúce.
- Pred uložením sa k spánku vyhnite sa užitiu stimulujúcich liekov.
- Vyvarujte sa spánku cez deň, alebo ho obmedzte na 30 minút.
- Podľa možnosti sa vyhnite uspávacím prostriedkom.
- Obmedzte príjem tekutín vo večerných hodinách.
Medikamentózna liečba porúch spánku je pre starších ľudí potrebná iba v tom prípade, keď nič z vyššie uvedeného nepomáha. Ak opatrovaný užíva lieky, počítajte s ich negatívnymi účinkami - zhoršenie pamäti a schopnosti postarať sa sám o seba. Pre staršieho človeka je dôležité nenechávať bez pozornosti prejavy psychických zmien, pretože markantné príznaky ochorenia znižujú kvalitu života ošetrovaného aj ošetrovateľa. Veľa týchto zmien je možné zmierniť liekmi, pričom liečenie je najefektívnejšie vždy v počiatočnom štádiu choroby.
|
|
Čo robiť, keď chorý stratí motiváciu? |
|
|
|
|
Motivácie sa často strácajú u pacientov prinútených dlhodobo ležať v posteli. Človek má pocit beznádeje, stráca vôľu žiť a snahu čokoľvek podnikať. Stráca motiváciu posadiť sa, pohybovať sa. Ak neexistuje kontraindikácie, povzbudzujte pacienta aby znovu vstal akýmkoľvek spôsobom,. Čím dlhšie bude váš ošetrovaný ležať v posteli, tým menej je pravdepodobné, že z nej aj niekedy vstane. Cieľ musí byť reálny a dosiahnuteľný - napríklad samostatne sedieť. Pomocné prostriedky na pohyb pomôžu človeku znovu sa samostatne pohybovať. Najprv je potrebné opatrovanému aktívne pomáhať, ale postupne musí byť tejto pomoci čoraz menej. Dobrými stimulmi sú pochvala, povzbudzovanie a dodanie sily. Ak pacient nevstane z postele, neznamená to, že jeho život čoskoro uhasne, ale jeho kvalita sa bezpodmienečne zníži. |
|
Čo robiť, keď chorý prejavuje nevraživosť? |
|
|
|
|
Starostlivosť o nevraživo naladeného človeka môže ľahko spôsobiť stres. Takýto človek bude vždy nespokojný s tým, čo robíte, nech sa budete snažiť akokoľvek.
Majte na pamäti, že jeho nevraživosť je spôsobená nespokojnosťou so sebou samým a s celkovou situáciou, ako i s vami to v skutočnosti nesúvisí. Výbuchy nevraživosti sú normálnou reakciou na stres, ale komplikujú komunikáciu.
Nevraživosť sa môže prejaviť nepriamo. Ak sa človeku niečo nepáči, nemusí nič hovoriť priamo, ale stane sa neprívetivým, začne vás obviňovať a odmietať vašu pomoc, prestane sa riadiť pokynmi a bude všetko robiť na truc.
Je dôležité, aby ste sa mu nezačali vyhýbať. Áno, odmieta vašu pomoc a odstrkuje svojich blízkych. Ale potrebuje ich. Musíte chápať, že jeho nevraživosť je prejavom bezmocnosti. Je spôsobená vysokým vnútorným napätím. Komunikácia a logické myslenie sú obmedzené, vnímanie a chápanie je egocentrické. Ak nevraživo naladenému človeku odpoviete nevraživo a podráždene, jeho nevraživosť a podráždenie sa len zosilní.
Venujte pozornosť!
- Ošetrovaný potrebuje, aby ho niekto vypočul, potrebuje dať priechod svojej nevraživosti.
- Nemusíte robiť morálny nátlak, ale ani nemusíte so všetkým súhlasiť.
- Udržujte kľud, dávajte jasné pokyny. Ďalej si robte svoje veci, kým sa ošetrovaný neupokojí.
- Snažte sa vyhnúť opozícii.
- Starajte sa o uspokojenie jeho fyzických a emocionálnych potrieb.
- Príčinou nevraživosti môžu byť neuspokojené potreby. Pritom si to ani sám ošetrovaný vždy neuvedomuje.
- Majte na pamäti, že emocionálny človek nie vždy počuje podrobnosti a nie vždy úplne chápe podstatu toho, čo bolo povedané.
|
Aby ste situáciu udržali pod kontrolou:
- Snažte sa opatrovaného vypočuť. Nezačínajte sa hneď brániť a apelovať na jeho svedomie.
- Opýtajte sa ho, čo nie je v poriadku a prečo vás obviňuje. Vyjasnite si, v čom je problém.
- Vo väčšine prípadov nespočíva príčina nevraživosti vo vás, ale v niečom inom. Spravidla je touto príčinou bezmocnosť a depresia chorého človeka.
- Dajte mu možnosť opísať to, čím bola jeho nevraživosť spôsobená.
- Znovu sa pýtajte a vyjasňujte si, čo hovorí, aby vás len neobviňoval, ale uvádzal fakty a formuloval svoje požiadavky. Ak hovorí, že sa o neho nikto nestará, spýtajte sa ho, čo chce a ako si predstavuje starostlivosť ľudí okolo seba.
- Ak dáte najavo svoju obavu, potom môžete nadviazať kontakt a ošetrovaný sa upokojí.
- Majte na pamäti, že si musíte dávať pozor na svoje pocity, pretože nevraživosť vyvoláva odvetnú nevraživosť. A môže ju potlačiť iba váš vyrovnaný, pokojný postoj.
|
Aby ste sa ovládli:
- Majte seba a svoje myšlienky pod kontrolou.
- Kontrolujte svoje gestá, musia byť rozvážne, pokojné a plynulé.
- Hovorte príjemným a istým hlasom.
|
Na vašej reakcie závisí, či sa ošetrovaný upokojí, alebo či vy vstúpite do opozície, či sa jeho nevraživosť oslabí, alebo zosilní. Ak sa vám podarí zachovať pokoj, necháte ho vyhovoriť a "vypustiť paru", možno vás tiež bude schopný vypočuť. Ak voči nemu máte nejaké požiadavky, povedzte svoj názor s pokojnou istotou a nevzdávajte sa ho. |
|
Ak sme v úlohe opatrovateľa, môže sa nám stať, že začneme preháňať svoju opatrovateľskú úlohu a skĺzneme do príliš ochranárskej úlohy. Tento fakt a to, že osoba, o ktorú sa staráme si vyžaduje veľké množstvo starostlivosti, nás môže zvádzať k tomu, že sa k nej viac ako k dospelému, začneme správať ako k dieťaťu. Nikdy nezabúdajte, že jednáte s dospelým človekom. Žiadny dospelý si neželá, aby sa s ním jednalo ako s dieťaťom.
Vždy prispôsobte svoj spôsob komunikácie tak, aby sa váš blízky cítil v pokoji a bezpečí.
- Podporujte jeho komunikáciu s priateľmi a príbuznými prostredníctvom návštev, telefónnych hovorov alebo listov
- Organizujte pre neho zábavné programy a vychádzky
- Pomôžte mu začať s novými koníčky a osviežiť staré
- Načúvajte mu, hovorte s ním a informujte ho o svojich pocitoch
- Zabezpečujte mu súkromie
- Ku svojmu zverencovi sa správajte s rešpektom, nezachádzajte s ním ako s malým dieťaťom, ktoré nie je schopné o sebe premýšľať
- Podporujte jeho pohyb a cvičenie
- Pomáhajte mu nachádzať spôsoby, ako byť čo najužitočnejším pre seba a ostatných členov rodiny
- Snažte sa , aby komunikácia medzi
|
|
|
|
|
|
|