Pri rozhodovaní sa  o tom, ako a či vôbec sa začať starať o svojho starého, či chorého príbuzného, či inak blízkeho človeka, mali by ste si položiť viaceré otázky. Odpovede na ne vám pomôžu nielen pri rozhodovaní sa , ale i pri tvorbe takého opatrovateľského plánu, ktorý bude zodpovedať nielen potrebám opatrovanej osoby , ale i potrebám vašim a vašej rodiny.

• Čo prijímateľ vašej starostlivosti potrebuje?
• Aké konkrétna starostlivosť je potrebná na to, aby starý človek mohol i naďalej zostať v mieste svojho bydliska?
• Kto, kedy a ako bude opatrovateľskú starostlivosť poskytovať?
• Má prijímateľ starostlivosti zostať vo svojom domove, či žiť so svojimi deťmi, alebo príbuznými, alebo sa má presťahovať – napríklad do domova dôchodcov, resp. iných podobných zariadení, má za ním dochádzať profesionálna opatrovateľka, alebo existuje aj iné riešenie?
• Je možné upraviť bývanie tak, aby to prijímateľovi starostlivosti, umožnilo zostať doma, alebo získať väčšiu nezávislosť na opatrovateľovi?
• Ak sú potrebné externé služby, má prijímateľ starostlivosti, finančné zdroje na ich zaplatenie? Ako ich môže získať?
• Ako je možné poskytnúť starostlivosť tomu, kto ju potrebuje bez toho, aby tým  trpel vzťah k ostatným vašim blízkym (deti, manžel...) za ktorých opatrovateľ tiež nesie diel zodpovednosti?
• Cítite sa v úlohe opatrovateľa frustrovaný, alebo unavený starostlivosťou o starého a väčšinou bezmocného človeka?

Tým, že odpoviete na tieto otázky, vytvoríte si zoznam potrieb postihnutého starého človeka a porovnáte ich so svojimi potrebami opatrovateľa. Na tieto otázky neexistujú žiadne ľahké odpovede a riešenia môžu byť pre každú situáciu rôzne.
Starostlivosť o blízku osobu môže priniesť i zmeny do vašich vzťahov s ňou, s vašou rodinou, priateľmi, opatrovateľská činnosť môže ovplyvniť aj váš pracovný život. Je to obdobie v ktorom bude potrebná zdvorilá, otvorená a úprimná komunikácia, ktorá vám pomôže zvládnuť všetky zmeny, ktoré starostlivosť o blízku osobu prináša.

Ochrana dôstojnosti prijímateľa starostlivosti.

Každý človek má základnú ľudskú potrebu a právo, aby s nám bolo zaobchádzané s úctou a rešpektom. Táto potreba sa nemení ani v situácii, keď človek ochorie, alebo sa stane bezvládnym či inak postihnutým. Skôr naopak – často sa táto potreba dôstojnosti ešte zvýrazní.

Človeka ktorého opatrujete veľmi dobre poznáte. Poznáte jeho charakter, čo má a nemá rád, jeho silné i slabé stránky, priania a potreby.
Obzvlášť, ak sa staráte o člena rodiny, je veľmi jednoduché skĺznuť do „opatrovateľskej“ úlohy. Preto je nutná sebakontrola a :

• dávať si pozor na prílišné ochraňovanie opatrovaného, alebo na rozhodovanie za neho aj vtedy, keď to nie je nutné.
• poskytovať mu voľnosť v rozhodovaní o jeho vlastnom živote, možnosť výberu čo, a ako má byť vykonané.

Jednajte s úctou

• Načúvajte obavám vášho blízkeho
• Pýtajte sa na jeho názor a dajte mu najavo, že je pre vás dôležitý
• Zapojte ho v najväčšej možnej miere do procesu rozhodovania
• Vtiahnite ho do konverzácie, nehovorte o ňom ako keby tam nebol.
• Nezabúdajte, že hovoríte s dospelým človekom, aj keď si ako dieťa, vyžaduje veľa starostlivosti. Žiadny dospelý si nepraje, aby sa s nám zaobchádzalo ako s dieťaťom

Rešpektujte právo voľby

• Možnosť rozhodovať nám dáva pocit kontroly samých nad sebou. Ak je to čo len trochu možné, nechajte svojho blízkeho rozhodovať o tom, čo a kedy napríklad bude jesť.
• Ak váš blízky trpí demenciou, ponúkajte mu jednoduché možnosti voľby. Ak si chce napríklad každý deň obliecť rovnaké tričko, tak ho nechajte jest s podbradníkom a večer mu tričko vždy  vyperte.
• Ak vám rozhodnutie človeka ktorého opatrujete pripadá nedôležité, alebo hlúpe, zamyslite sa, prečo je pre neho také dôležité.
• Ak sa rozhodne pre niečo, čo môže byť nebezpečné, snažte sa s nám dohodnúť na bezpečnom riešení.

Podporujte nezávislosť

Ak chorý človek stratí kvôli svojej chorobe, alebo postihnutiu aj kus svojej osobnej samostatnosti, veľmi tým trpí jeho vlastná sebaúcta. Takýto človek sa potom môže cítiť zbytočný, alebo ako bremeno, ktoré je iba na obtiaž. Váš prístup opatrovateľa potom môže mať pozitívny vplyv na jeho sebaúctu a nezávislosť.
Vaša úloha je pomáhať a nie vykonávať činnosti namiesto vami opatrovaného človeka. Aj keď môžete niektoré činnosti vykonať lepšie a rýchlejšie, podporujte vášho blízkeho v tom, aby využíval všetky svoje schopnosti, ktoré ešte nestratil. Ak totiž nie sú využívané, rýchlo dochádza k ich úplnej strate.

• Podporujte vášho blízkeho k čo najväčšej samostatnosti
• Buďte prispôsobiví
• Delte úlohy na menšie časti. Veľké, ťažko splniteľné úlohy môžu viesť k strate motivácie.
• Svojho blízkeho podporujte a poskytujte mu pozitívnu spätnú väzbu. Oceňujte jeho snaženie. Najmä v tých situáciách, ak sú jeho možnosti obmedzené, je úprimná pochvala veľmi vítaná.
• Snažte sa o to, aby  váš blízky cítil že je neustále potrebný.
• Nájdite pomôcky, ktoré pomôžu vášmu blízkemu zachovať si čo najviac samostatnosti.